justmyopinion

Televízne noviny, obľúbený program pre ľudí, ktorí sú zvedaví a potrebujú vedieť čo sa stalo vo svete nové. Pamätáte si ešte dobu, keď televízne noviny boli polhodinovou reláciou raz za deň? Časy sa zmenili, pravda? Dnes sa stali televízne noviny najfrekventovanejším programom komerčných televízií. Raňajky si vychutnáme v spoločnosti reprízy. Ak si zapnete televízor aj na obed, znovu vás neprekvapia tváre spravodajských moderátorov. Je to akýsi novovzniknutý fenomén, ako dostať zvedavých ľudí k televízií a udržať si ich pozornosť. Všetkého samozrejme veľa škodí a keďže prieskumy ukazujú, že najviac ľudí sa zaujíma kriminalitou a drastickými prípadmi, nemusí nás vôbec prekvapiť ich prehnaná prezentácia. Prečo sa násilie stalo najžiadanejšou témou? Poukazuje snáď na to, ako sa ľudská mienka kazí? Je logické, že čím viac trestných činov prezentuje televízia, tým viac nových trestných prípadov vzniká. Ide o akúsi inšpiráciu pre negatívnych ľudí. Ak sa chcú diváci inšpirovať novými nápadmi pre vznik terorizmu,  vandalizmu, alebo inej oblasti, majú k tomu jednoduchý prístup. Ak nestihnú správy na obed, v podobnom obsahu, ich znovu môžu stihnúť na obed. Ak by sa náhodou zvýšil čas aj o piatej poobede, nemusia byť sklamaní, znovu si ho môžu skrátiť pri televíznych novinách. A aj v nezmenenej časovej forme, „sedem nula nula“. Posúďte sami, je potrebné venovať toľko času dňa novinkám zo sveta, ktoré sa evidentne vo veľkom zamerali na negatívne príbehy? Ako asi vníma tieto správy naša psychika?

Vezmime si napríklad noviny z dnešného dňa. V archíve si otvoríme podľa zvoleného dátumu konkrétne noviny a jednoducho budeme sledovať, akými správami sa snažia získať pozornosť divákov. Televízia Joj si potrpí aj na presné číslovanie epizódy. Momentálne som zapla 147. časť. Prvý príspevok sa samozrejme začína drámou s reálnym príbehom.  Prostredníctvom  skutočných šokovaných svedkov, hrajú na city diváka.

Samozrejme, ak by sa vám tento vstup zdal príliš krátky, rozšírenú verziu je možné zapnúť priamo cez internetovú stránku Novín. Ak by náhodou bolo z aktuálnych noviniek príliš málo negativity, s radosťou sa Noviny zamerajú aj na prípady z minulosti. Aby situáciu ešte viac zdramatizovali, snažia sa využívať citlivé metódy  ako sú zdrobneniny (Tomáško, pomníček, chlapček, dcérka…) alebo aj spomínaním utrápených rodinných príslušníkov, sa snažia vykresliť dobrý a nevinný život obete. Celých pätnásť minút, sú správy v jednom tóne – vraždy, autonehody, nešťastia. Podstatou nášho prehnaného záujmu o drastické príbehy v Správach je strach. Strach, že sa niečo podobné môže stať aj nám. Chceme vedieť o každej novinke, o každej nehode a o všetkom čo by niekedy mohlo ovplyvniť našu budúcnosť. V podstate je to maličké sebectvo, ktoré nás vyháňa pred televíziu, aby sme sa poučili z chýb cudzích ľudí. Ak sa takýmto spôsobom propagujú Noviny na Jojke, zaujímalo ma preskúmať aj hĺbku brutálnych príbehov v Krimi novinách. Počas týchto dní je pre televíziu prioritne informovať divákov o aktuálnych situáciách s povodňami. Snažia sa vyvolávať napätie, strach. Poukazujú na miesta, kde sa nachádza najvážnejšia situácia. Toto všetko by bolo úplne v poriadku, keby propagácia povodne neniesla so sebou kopu záporných myšlienok. Ďalej sa samozrejme zameriavajú na vraždy, drogy, bitky.  Každý deň tie iste témy s inými prípadmi. A ak by sa náhodou za jeden deň nič vážne nestalo, Noviny by zrejme hlboko utrpeli na svojom obsahu. Každé násilie, každý kriminálny čin sa stáva pre redaktorov akousi potravou, bez ktorej by relácia neprežila. Samozrejme obyčajné Televízne noviny by si s tým až tak hlavu nelámali. Do popredia by sa dostali aj témy so šťastným koncom. Avšak, Krimi noviny by sa s takýmto obsahom tak ľahko neuspokojili.

A čo si tak posvietiť na prípady, ktoré jasne hovoria: „ dostali sme sa do spravodajstva len vďaka voľnému časovému priestoru“.  Kotrola u Bučkovcov – realita namiesto reality show. Áno, jasný príspevok s „enormne vážnou“ témou. Rodina Bučkovcov ( rodina preslávená vlastnou reality show) trpí šikanovaním kontrolórov. Aj pokojnú zabíjačku na dvore u nich prerušila kontrola zo stavebného dohľadu. Spory, ktoré v tejto rodine vznikajú, zrejme využila televízia Joj na zaplnenie voľného časového priestoru. „Rozhovor s nahnevanou mamou Ankou a jej synom Janom si môžete pozrieť na webe Noviny.sk“, ako ku koncu dodala moderátorka Adriana Kmotríková. Je naozaj zaujímavé sledovať pokus, ako sa snažia vyrobiť z obyčajnej rodiny bulvárny trhák. K trochu iným, avšak podobným reportážam, môžeme zaradiť túto – Z mesta na dedinu – k vidieku patrí aj hospodárstvo. Unikátne príbehy ukázané prostredníctvom dvoch žien, ktoré sa rozhodli presťahovať z bytov do dedín. Veď uznajte sami, je to tak bežný jav, že ak by sa každý snažil zdokumentovať svoje presťahovanie na vidiek, bolo by možné vytvoriť novú reláciu na takéto témy. A či už toto presne divákov zaujíma? „Keďže majú veľa sena, bola by škoda nechovať králiky“, zaujímavo dodala redaktorka.

Zachytiť s kamerou králiky, ktoré sa narodili len pred niekoľkými týždňami? Zrejme to pre redaktorov nepatrí k bežným situáciám. A čo ma ďalej v tomto príbehu pobavilo? „Celú zimu nemali vajíčka a nevedeli si vysvetliť, čo sa deje“, so záujmom v hlase komentovala v príspevku redaktorka. Ďalší málo zaujímavý príspevok sa ujal pod názvom – Lenivieme – školákom sa nechce cvičiť. Tým, že dnešná mládež odmieta počúvať príkazy od učiteľov, za to ich naozaj dostaneme ešte aj do telky. „Športovanie, bicyklovanie alebo len taká naháňačka, to už dnes jednoducho nie je in.“ na sedle z bicykla skonštatoval smutný redaktor. Ak pri týchto príspevkoch s napätím sledujete dej s vážnou tvárou, tak vám k tomu gratulujem. V opačnom prípade je to len strata času.

Prečo sa v tejto problematike zaoberám výlučne Novinami z televízie Joj? Nemám Vojo. Bez Voja sa na webe Markízy vôbec nič nedeje. Ak sa chcete bez Voja dostať do archívu, jednoducho na takúto činnosť rovno zabudnite (no money, no honey). Hoci, ani Jojka netrpí obrovským množstvo dostupných časti Novín. Môžem sa dostať len približné 13 dni dozadu, zvyšok je pre mňa nenávratne uzavretý. Z tých pozitívnejších zaujímavosti, ktoré som si všimla, je fakt, že Noviny o 12:00 sa vo veľkom množstve aktuálne zaoberajú problematikou povodne. Čomu určite nič vytknúť nemusím. Správy o povodniach z každej ohrozenej alebo zaplavenej oblasti, dostatočne informujú divákov o súčasnej situácii. Nič zbytočné, všetko výstižné. Ešte hosť so živým vstupom okorení reláciu pikoškami zo zaplavených oblastí. Na počudovanie, žiadne zbytočné témy o bežných životných príhodách. Zásluhu k takejto chvále môžeme pripísať aj prírodnej katastrofe, ktorá je veľmi zaujímavou témou. Pretože po iné dní, kým svet neohrozuje, v tomto prípade voda sa do Novín o 12:00 dostane všetko ostatné, nepotrebné, násilné, ako aj v Novinách o 17:00 a v Novinách o 19:00. Tie isté príbehy, tie iste informácie. Ale nemôžem sa tomu čudovať, nie je možné zaplniť tak dlhý čas, počas ktorého za deň sledujeme Noviny, niečím novým. Tým pádom ostáva stále tá istá otázka, prečo sa televízia snaží propagovať Noviny v takom veľkom časovom rozložení? Nestačí divákov raz oboznámiť, čo nové sa vo svete deje? Priamo vám na túto otázku odpoviem. Najväčším a možno aj jediným dôvodom, prečo sa Spravodajstvo Tv Joj propaguje v tak veľkom množstve, je fakt, že Noviny na Jojke patria k najsledovanejšiemu programu televízie. A znovu je to tu, je to o tom istom. Mať najväčšiu sledovanosť a dosiahnuť najvyšší peňažný zisk. To čo diváka dostane do kresla pred telku, je potravou televízie. To televízií dodáva sledovanosť a zisk. A keďže Slováci prejavujú očividný záujem o násilie, toto sa stáva potravou, čo živý televízie. Toto je hlavný cieľ. A kým sa diváci v obývačkách budú na to dívať, dovtedy sa násilie bude dívať tak intenzívne aj na nás.