justmyopinion

Čo sa stalo s klasickými telenovelami z Južnej Ameriky? Stali sa obeťou východného Orientu. Slovenská televízia Doma už presedlala na inú vlnu. Čo raz častejšie pridáva nové seriály z tureckého prostredia. Začalo to neprekonateľnou, nekonečnou ságou – Tisíc a jedna noc. V tom čase sa tento seriál objavil na televízií Markíza dokonca v najsledovanejšom čase. Vytvorilo to mnoho negatívnych názorov. Avšak, aj po nepríjemných ohlasoch sa stále našli diváci, ktorí seriál milovali. České televízie u divákov  v tomto prípade žiaľ alebo našťastie úspech nemali. Čim sa odlišujú Slováci od Čechov? Milujeme naivitu spojenú s trápením? Klasický príbeh, hlavnej hrdinky, trpiteľky a hrdinu ochrancu. Nekonečný príbeh bez reálneho konca. Aj keď sa mnohí ľudia potešili „poslednej časti“ Tisíc a jedna noc, po krátkom čase tento seriál uzrel svetlo sveta v novom pokračovaní na Tv Doma. Bum! A je to tu zase, nekonečný príbeh stále pokračuje.

Teraz sa k nemu pridali ďalšie orientálne seriály. Určite nikomu nie je neznámi názov Sultán. Hlavným hrdinom je samozrejme ten istý herec ako v Tisíc a jedna noc. Ako si všímam, mnoho fanúšikov patrí k jeho nepretržitým pozorovateľom: „Blbý Superstar!! Kto je na to zvedavý ? Prečo ste včera to vlastne dávali. Mal ísť sultán. Sme nespokojní. Potom by mal byť náhradný termín streda. Modré z neba je super. Ale láskavo včas informujte, že nejde sultán. Informujte predsa reklamou.“ Nespokojní diváci reagovali na zmenu programu, keď sa v jeden večer namiesto Sultána objavila na obrazovkách Tv Doma Superstar. V tomto prípade ide o kolónku – milujem/nenávidím. Buď patrite k skupine ľudí, ktorí tieto seriály z duše nenávidia alebo ste ich verný divák a nevynecháte ani jednú epizódu. Úprimne, neobľubujem tieto turecké rozprávky. Samozrejme, koľko ľudí, toľko chutí a ja to rešpektujem. Akurát, že nechápem fakt, prečo sa snaží televízia Doma presadzovať také veľké množstvo týchto seriálov. Nestačil by jeden alebo dva? Nie, zrejme nie. Zase sa vrátim k môjmu predchádzajúcemu blogu, kde všetko závisí od sledovanosti. Televízia si všimne ako sa jeden, opakujem iba jeden, seriál uchytil a zrazu je v televíznom programe z jedného seriálu druhý, k druhému sa pridá tretí, dajme si to do párneho čísla nech je tu aj štvrtý. Nemysliteľné, čo ostatní diváci, ktorí by radšej uvideli na obrazovkách aj niečo iné? Ostatní ich nezaujímajú, zaujíma ich sledovanosť. Nemusím snáď ani pripomínať, že ak pripočítam reprízy, ktoré si môžeme pozrieť v doobednajšiom čase, zrazu je z toho dlhý rad orientálnej klasiky. Jediný deň, keď sa tento reťazový rad preruší je iba streda. Vtedy ho vystrieda filmový večer v trilerovom štýle. Najnovšie sa k reťazovke pridal aj seriál – Perla Orientu.

Turecké seriály sa pútko spopularizovali v Rumunsku, Poľsku, Chorvátsku, Maďarsku, Slovensku či na Dubaji, zato v západnej Európe a v Amerike o nich zrejem ani nepočuli. V roku 2011 sa Turecku podarilo predať do zahraničia vyše 10 500 hodín seriálov do 76 rôznych krajín sveta. Na svojom bankovom účte obdržali za tento úspech až 68 miliónov dolárov. Po USA sa dostalo na druhú priečku Turecko, ako krajina, ktorá najviac produkuje seriály. A to je dôvod prečo, keď príde osem hodín večer a vy sa chcete konečne rozvaliť pred telkou, so sklamaním , že o tomto čase nemôžete na Doma pozerať nič iné iba jeden turecký seriál za druhým. Pozreli by ste si nejaký film, niečo romantické, milé, komediálne? Zabudnite, dnes aj zajtra aj pozajtra atď. okrem stredy, môžete počúvať iba dialógy typu: „Demir toto, Sulejman tamto, Onur a Šeherázda…“ Tak si to vymenujme len pre zhrnutie: Tisíc a jedna noc, Sultán, Láska a trest, Ezel, V objatí hodvábu, Perla Orientu. Tým všetkým sa môže pýšiť televízia Doma. To, či ešte niečo iné k týmto telenovelám v blízkej budúcnosti pribudne, zostáva záhadou. A keďže ani streda neprináša v svojom programe nič romantické, milé a komediálne, iba jeden triler za druhým, tak ani v tento deň sa pri telke tešiť nebudete. Čo vtedy spravíte? Prepnete si inde. Zvyknete si na skutočnosť, že Tv Doma pre vás nie je ta pravá a tým si zaškatuľkujú určitú skupinu divákov a určitú skupinu aj stratia. Nemala by to byť televízia určená pre všetky typy žien? Mám taký pocit, že to tak ani trochu nie je. Kedy si tento smiešny fakt uvedomia aj zamestnanci v Tv Doma? To som fakt zvedavá. Budem sa na ten deň celkom tešiť, možno si konečne pozriem aj niečo viac ako len – Ženy z rodu Gilmorovcov, ktoré si bohužiaľ detailne pamätám, pretože sa stále reprízujú.

Ale televízia Doma nie je jediná, ktorá trpí takýmto defektom. Aj keď v súčasnosti je to už trochu lepšie, v minulosti vo veľkom vysielala televízia Joj všetky možné druhy kriminálnych seriálov. CSI: Las Vegas, Los Angeles, Miami, New York, Kosti atď. Dnes už sa niektoré presunuli na Joj plus alebo sa úplne vyparili. Ak by s tým nič nespravili, dnes sa už mohli nazývať Tv Krimi. Pretože ak pripočítame k týmto kriminálnym seriálom aj množstvo kriminálnych príspevkov v televíznych novinách, vznikla by z toho obrovská kriminálna bomba, ktorá by skôr či neskôr musela explodovať. Obávam sa, že skôr či neskôr exploduje aj bomba Orientu. Pri explodovaní utrpí však jedine televízia, pretože jej chýba profesionalita a rozumný pohľad na divákov. Ale chcieť aby si tento fakt uvedomili je ako chcieť aby slovenské komerčne televízie úplne zmenili svoju politiku. Museli by sa začať zaujímať o potreby divákov a nie o potreby svojho vlastného zárobku. Jediný únik pred zaškatlukovanými televíziami je únik od komerčných televízii a radšej sa zamerať na televíziu RTVS so širokým výberom rôznych typov programov. Lebo dnes nepomôže už ani písanie sťažnosti do redakcie. Povedia si: „dobre, jeden divák nie je spokojný, ale rebríček sledovanosti nám ukázal, že všetko čo vysielame má úspech.“

Vo svojom voľnom čase si rada nájdem čas na seriály. Oddýchnem si po dlhom dni, ale ani jeden nesledujem v telke. Radšej si vyberám seriály sama a tak sa stáva, že televíziu úplne ignorujem, občas zabudnem, že nejakú vôbec mám. Možno, že fakt patrím len k menšine divákov, ktorým seriály v televízii nevyhovujú, ale aj menšina je nejaká skupina ľudí, ktorú strácajú televízie pri svojej sledovanosti. A keď si mňa ako diváka nevážia, vytvorím si o nich vlastný názor, pozitívny však nebude.