Založ si blog

Nejde o jazyk, ale o prístup

 

 

foto: Paula (Londýn)

 

Insurance, shift, off/in, worksheet, payslip, rota. Spoznávate tieto slová? Na začiatku sa môžete cítiť v cudzine tak trochu stratene v preklade. Nemusí to byť len začiatok. Raz máte silné dni, keď váš mozog dokonale spúšťa prúd slov, inokedy neviete hovoriť už ani po slovensky. Strácate sa, chcete niečo povedať, ale radšej sa odmlčíte. Máte pocit, že nemôžete presadiť svoju osobnosť, že nemôžete spoznávať ľudí, pretože vaša bariéra je jazyk. V práci zažívate dni, keď ste úplne na dne, keď sa máte chuť vypariť, na chvíľu nemusieť vnímať cudzí jazyk. Túžite sa ocitnúť späť na Slovensku, v domnení, že môžete robiť úplne všetko, ak dokonalo ovládate jazyk. Máte pocit, že vybavíte hocijakú zložitú situáciu, pretože môžete hovoriť, všetci vás budú rozumieť a vy sa konečne prestanete strácať. Je to však naozaj tak? Ani veľmi nie. Prídete na Slovensko plní očakávania, myslíte, že vám nikto nebude skákať po hlave. Ste sebavedomí, uvedomujete si svoje kvality. Chcete sa predať, chcete ukázať, čo sa vo vás skrývalo po celý ten čas. Častokrát sa to vyvíja takto: Vojdete do podniku, chcete si dať jedlo, predavačka nereaguje prívetivo. Odudre každú vašu otázku, zdvihne na vás obočie a tvári sa dôležito. Nechápavo predýchate, čo ste práve zažili. Pohľadom hľadáte to, čo bolo pre Anglicko samozrejmosťou. Personál pripravený pomôcť zákazníkovi za každú cenu s úsmevom na perách. 

Anglicko

V tejto krajine je to tak. Všetci sa správajú prívetivo, bezprostredne, milo a to bez toho aby očakávali spätnú väzbu od vás. Samozrejme, ak sa k vám takto správajú ľudia dookola, úplne sa vžijete s prostredím a za chvíľu sú z vás také isté bytosti. Prechádzate ulicou, náhodou vás niekto tesne obehne? Automaticky zareaguje s vetou: „I am sorry.“ Prosíte pekára o narezanie chleba? Ešte vám za to poďakuje. Ak pracujete s ľuďmi a chcú od vás nejakú láskavosť, reagujú slovami: „Thank you my love, thank you darling, thank you lovely.“ Vravíte si, toto správanie je také prehnane milé až nemôže byť úprimné? A čo ak máte pravdu, a nie je úprimné? Nič to však nemení na tom, že s ľuďmi, ktorí majú prívetivý prístup k vám sa pracuje ľahšie. Možno sú títo ľudia skutočne milí len preto, že ide o akýsi zvyk, pretože sa tak správajú od malička. Ale predstavte si ten rozdiel: Prídete ráno do práce, šéf vás osloví so slovami: „Zdravím, ako sa dnes máte?“ Samozrejme k týmto slovám pridá aj úsmev a prakticky ho nestratí počas celého dňa. Nie je to práve o tom, že aký prístup majú k vám ľudia, taký prístup máte aj vy? Akú náladu vytvára kolektív, takú si vytvárate aj vy?
Spomenula som si na konkrétnu situáciu, ktorá sa mi stala a presne vystihuje moju myšlienku.
Bol začiatok apríla a celý deň som bola naladená na negatívnu atmosféru. Nič sa mi nedarilo a s mojím prístupom to pokračovalo skoro celý deň. Na poslednú chvíľu som musela získať kópiu dôležitého dokumentu, ktorú som potrebovala odniesť do práce ešte v ten deň. Keďže som sa neskoro spamätala, neuvedomila som si, že obchod, v ktorom sprostredkúvajú takéto služby sa zatvára o päť minút. Došla som akurát v zatváracej dobe. Pani, ktorá v ten deň mala svoju službu, reagovala na môj príchod so slovami, či je to nutné ešte dnes, pretože už zatvárajú. Na mojej tvári zbadala naliehavosť a nemala najmenší problém pomôcť mi po záverečnej. Posrandovala, kamarátsky sa rozrozprávala. Dokonca mi darovala aj malú taštičku, aby som nemusela chodiť s papierom v ruke. Odchádzala som z predajne  spokojná a tak dobre naladená, až som mala chuť prenášať moju dobrú náladu na ďalších ľudí. A to je ten prístup. Prístup, ktorý sa nám vráti. Ak my sa snažíme byť priateľský s ľuďmi, naočkujeme ich tým a tak isto sa správajú aj k ďalším ľuďom. Že rozmýšľam naivne? Len hľadáte ďalší negatívny prístup k veci.

Slovensko 

To ako je to na Slovensku, určite všetci dobre viete. Ale až po Anglicku som si uvedomila, že nezáleží na tom v akom jazyku rozprávam, ale záleží na tom s akými ľuďmi rozprávam. Vrátila som sa na Slovensko a slová milých Angličanov som mala ešte čerstvo v pamäti. Akosi som automaticky čakala rovnaký prístup. Spoliehala som sa na to, že ak im viem stopercentne vysvetliť svoje požiadavky a všetky svoje myšlienky, pretože ovládam ich jazyk, bude to o to jednoduchšie. Trvalo mi pár dní, kým som si uvedomila, že nikdy nebol problém v jazyku, vždy bol problém iba v ľuďoch. Prečo to tak je? Prečo čašníčka v reštaurácií s vami nejedná, tak ako si zaslúžite? Nevytvára dobrú a uvoľnenú atmosféru, ale  hneď ako si stanovíte hocijaké námietky alebo máte vyššie požiadavky, vidíte na jej reakcii, že chcete od nej veľa? Samozrejme, nie je to tak všade. Ale táto situácia je veľmi bežná v našej krajine. O to viac si vážim, ak sa personál správa opačne. Ak ma milo pozdravia, chcú mi vyhovieť v každej požiadavke. A to bol aj dôvod, prečo som si odniesla životopis do jedného nemenovaného podniku v Košiciach. Personál bol tak milý a dobre naladený až som mala chuť s takýmto kolektívom pracovať. Myslela som si, že sa znovu ocitnem akoby v Anglicku, medzi príjemným kolektívom  s dobrým prístupom. Bola som si istá, že tam, kde je spokojný personál, tam je aj príjemný zamestnávateľ. Po prvom dni v práci som zistila, že to tak nie je. Áno, je síce pravda, že moje kolegyne pôsobili na zákazníkov veľmi prívetivo, ale to bola len zástierka. Zistili, že takýmto spôsobom treba ísť na ľudí, aby sa spokojní zákazníci opäť vrátili, čo by mi na mieste zákazníka naozaj vyhovovalo a bola by som spokojná. No len čo som sa snažila s mojimi kolegyňami spolupracovať a komunikovať, pretože to je dôležitá súčasť tejto práce, nedalo sa s nimi dohodnúť. Vôbec sa mi to nesnažili uľahčiť, hoci som v práci bola nová a s ich systémom som sa len zoznamovala. Z ich strany neustále padali ironické poznámky k mojej práci a dokonca aj ignorácia. A v čom bol najväčší problém? Ony mali prax minimálne osem rokov a nevedeli pri sebe zniesť začiatočníka. Zrejme zabudli, že aj ony raz začínali, pretože nikto sa nenarodí s odpracovanými hodinami na papieri. Každý musí nejakým spôsobom začať. Aby sa ľudia k sebe začali správať ohľaduplnejšie, postačí jedna jediná vlastnosť v prístupe – empatia.
Možno by nebolo na škodu, keby sa každý v rámci svojich možností vybral do zahraničia. Či už to je Anglicko alebo iná krajina s cudzincami. Pretože až vtedy si zrejme uvedomíme ten rozdiel v ľudskom správaní.

 

 

Nájdete ma aj na mojom oficiálnom blogu: http://paulagregorova.weebly.com/
https://www.facebook.com/theworldthroughmyblackglasses?fref=ts

Doma – televízia „Orientu“

07.06.2013

Čo sa stalo s klasickými telenovelami z Južnej Ameriky? Stali sa obeťou východného Orientu. Slovenská televízia Doma už presedlala na inú vlnu. Čo raz častejšie pridáva nové seriály z tureckého viac »

Ošiaľ televíznych novín

06.06.2013

Televízne noviny, obľúbený program pre ľudí, ktorí sú zvedaví a potrebujú vedieť čo sa stalo vo svete nové. Pamätáte si ešte dobu, keď televízne noviny boli polhodinovou reláciou raz viac »

Tobias Ellwood

Londýn má nového hrdinu. Britský politik zachraňoval zraneného policajta

22.03.2017 21:32

Britský tajomník pre záležitosti Blízkeho východu Tobias Ellwood zasahoval pri záchrane zraneného policajta.

Rex Tillerson

USA vyzvali spojencov na zintenzívnenie boja proti IS

22.03.2017 21:17

Tillerson vyzval členov medzinárodnej koalície, ktorá bojuje proti IS na území Iraku a Sýrie, aby vo vyššej miere prispeli k úsiliu o porazenie tejto skupiny.

Útok v Londýne,

Svet reaguje na útok v Londýne: Terorizmus je absolútne zlo

22.03.2017 20:04

Poprední svetoví politici vyjadrili, po zrejmom teroristickom útoku v Londýne, Británii podporu a solidaritu.

basternak, tupeho ul., policia

Vyhne sa Bašternák trestu?

22.03.2017 20:00

Bratislavský podnikateľ Ladislav Bašternák, ktorého vyšetrovateľ obvinil z neodvedenia dane a poistného, sa môže vyhnúť trestu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 10650x
Priemerná čítanosť článkov: 3550x

Autor blogu

Kategórie